Fín Nico Kivilahti trénuje Hokejové talenty, inovuje tréningový proces a motivuje hráčov aj k vlastnému rozvoju (rozhovor)

25.03.2021 / Aktuality HT Tréneri HT O klube HT

Hlavný tréner starších žiakov, našich 8HT, pochádza z Fínska. Nico Kivilahti prišiel do Hokejových talentov v roku 2017. Pred tým 2 roky pôsopil ako asistent trénera v Qatare, kde sa zameriaval práve na mládežnícky hokej. Odtiaľ zavítal práve na Slovensko. Ako vníma svoju prácu po 4 rokoch v Hokejových talentoch?
 

 

Ahoj Nico, ako máš?

NK: Za daných okolností myslím, že sa mi darí, ďakujem. 

Počul si o ľadovom hokeji na Slovensku predtým, ako ti zavolal Martin Cibák?

NK: Som si vedomý histórie tohto športu a sám som ako mladý hokejista obdivoval veľa medzinárodných hviezdnych hráčov zo Slovenska. Keď som sa dozvedel o pracovnej príležitosti na Slovensku, bol som veľmi nadšený, že budem mať šancu byť súčasťou tohto klubu.

Pracuješ s 8HT, čo sú deti vo veku od 13 do 14 rokov. Keď si to vezmeme celkovo, čo je pre teba najväčšia výzva?

NK: Spočiatku bolo najväčšou výzvou nájsť spoločný jazyk pre komunikáciu s hráčmi. Ja aj hráči, ktorých trénujem, sme boli od začiatku veľmi aktívni pri hľadaní spoločnej cesty. Pevne verím v trénerstvo zamerané na športovcov, je dôležité byť schopný otvorene komunikovať s hráčmi každý deň.

Najväčšia výzva prichádza práve teraz, keď hráči dospievajú do kritického bodu svojho fyzického a duševného vývoja. Biologický vek hráčov nemusí byť nevyhnutne lineárny s ich chronologickým vekom. To v podstate znamená, že každý hráč má svoju vlastnú jedinečnú vývojovú cestu. Napríklad z hľadiska fyzického vývoja môžu niektorí hráči za krátky čas dorásť do výšky niekoľkých centimetrov, čo môže spôsobiť problémy s koordináciou a kontrolou tela. Na druhej strane, iný hráč by mohol neskôr vyrásť, čo znamená, že môže mať dobrú koordináciu, ale možno mu chýba rozvoj svalov a sily. Napriek tomu, že sú obaja títo hráči rovnakého veku, je rozhodujúce, ako sa rozhodneme ich trénovať a riešiť ich individuálne potreby.

Aby to nebolo také jednoduché, musíte si uvedomiť mentálne schopnosti každého jednotlivca, ako aj jeho osobnosť. Stručne povedané, povedal by som, že najväčšou výzvou je odpoveď na otázku: ako môžem trénovať jednotlivcov, ale aj tím ako celok? To je pre mňa neustála výzva.

Čo si myslíš, aké sú hlavné rozdiely medzi trénovaním mladých hráčov v tomto veku vo Fínsku, na Slovensku a prípadne v Katare?

NK: Väčšinou som si všimol, že hlavná vec, ktorá sa mení z krajiny na krajinu, je úroveň zručností. Samotný hokej je ako univerzálny jazyk a každá krajina k tomu pridáva niečo vlastné, svoju kultúru a históriu. Vo väčšom meradle som si všimol určité rozdiely, hlavne pokiaľ ide o to, čo situácie dovoľujú systémy.

Katar zaujímavou skúsenosťou na úvod, pretože sme si museli vytvoriť vlastnú kultúru, históriu a identitu. Ľadový hokej tam bol veľmi mladým športom, takže my ako hokejoví tréneri sme dostali príležitosť vliať naše hodnoty a viery do miestnej „hokejovej kultúry“. Všetky aktivity, ktoré sme realizovali, vychádzali zo základných hodnôt, ktoré sme vytvorili. Naše koučovacie metódy a štýly boli teda založené na základných hodnotách, ktoré sme vytvorili.
Najmä mladí hráči túžili učiť sa a preukázali obrovské odhodlanie na tréning a sebarozvoj. Keďže prostredie bolo odlišné, je to, povedzme, samostatná kapitola.

Hlavný rozdiel medzi Slovenskom a Fínskom sú hlavne čísla. Fínsko má okolo 70 000 aktívnych hráčov, kým Slovensko má okolo 11 000 aktívnych hráčov.
Obe krajiny majú za sebou úspešnú históriu v tomto športe a tiež majú v sebe hokejovú kultúru. Vo Fínsku kluby rozdelia hráčov približne vo veku 13 - 15 rokov na tri hlavné úrovne podľa schopností a talentu (AAA, AA a A). Dáva to hráčom príležitosť trénovať a hrať proti tým, ktorí sú rovnako starí a majú rovnakú úroveň zručností ako oni sami. Zároveň to pomáha udržiavať deti v športe a tiež dáva príležitosť mladým športovcom rozvíjať sa v prostredí, v ktorom nároky zodpovedajú ich zručnostiam. Niekedy hráč, ktorý začína na nižšej úrovni, môže využiť svoj potenciál neskôr a možno bude mať šancu časom hrať na vyšších úrovniach. Verím, že tento systém funguje, pretože sa vyhýbame zbytočnému vypadnutiu z hokeja.

V súčasnosti je na Slovensku ťažké vytvoriť tieto „úrovňové tímy“, pretože nemáme dostatok hráčov na ich vytvorenie. Mnoho tímov môže mať veľké medzery v úrovni zručností u svojich hráčov. Takže by bolo ťažké vyhnúť sa vypadnutiu, pretože hráči, ktorí majú pocit, že sú pozadu pri vývíjaní sa, nemusia mať s pribúdajúcimi rokmi miesto v tímoch.

 

Nico počas tréningu, kedy predvádza prechod z korčuľovania vzad do predu: 

Už v prvom rozhovore s tebou pre HT si sa zmienil, že chceš do tréningu priniesť nejaké inovácie. Bol si úspešný?

NK: Povedal by som, že zatiaľ to bolo svojím spôsobom úspešné. Musím poďakovať vedeniu, trénerom, rodičom a hlavne hráčom za zakúpenie niektorých vecí, ktoré som v priebehu rokov navrhol a vyskúšal. Bez ich podpory a výzvy by som nemohol uplatniť inovatívnu pracovnú metódu. My všetci sme súčasťou tohto procesu.

Ako tréner je mojím cieľom podporiť hráčov v osamostatňovaní sa a aby zvládali sami manažovať svoj vlastný rozvoj. Snažíme sa podporovať ich vnútornú motiváciu a pomáhať im pochopiť, čo to znamená byť skutočným športovcom ako v tréningu a zápasoch tak hlavne aj v životnom štýle. Vyzývame hráčov, aby kládli otázky, dávali návrhy a rozvíjali schopnosť sebahodnotenia. Taktiež aby vedeli poskytovať spätnú väzbu trénerom.

Je jedna vec, ktorú sme vyskúšali a ktorá podľa mňa vyšla lepšie, ako sme čakali. Minulú sezónu s 7.HT (súčasná 8.HT) každý tréning v utorok ráno navrhovali samotní hráči. Každý týždeň sme poverili dvoch hráčov, aby naplánovali a navrhli tréningy na základe ich vlastných preferencií, a my tréneri sme im pomohli tieto tréningy realizovať. Cieľom bolo povzbudiť tvorivosť a prinútiť hráčov premýšľať. Hráči odpovedali úžasne a niektorí chlapci boli veľmi kreatívni a nadšení, keď dostali možnosť tréningy takto plánovať. Porušili sme zabehnutú rutinu, čo nám pomohlo udržavať veci zaujímavé a nevšedné. Zistil som, že to bola veľká skúsenosť a veľmi ďakujem hráčom a nášmu trénerskému tímu, ktorý to pomohol uviesť do života.

Uplynulý rok bol z hľadiska pandémie veľmi netradičný. Pre ľadový hokej ako kolektívny šport to bolo a stále je veľmi náročné. Aký je tvoj prístup k tréningu s deťmi v týchto časoch?

NK: Pandémia určite urobila veci náročnejšími. Snažili sme sa zostať s hráčmi v kontakte na diaľku a zatiaľ som spokojný s tým, čo sme dosiahli. Začali sme natáčaním, strihaním a rozposielaním videí pre individuálnu prípravu, až potom sme začali s pravidelnými tréningami cez zoom.
Snažíme sa zostať v kontakte cez zoom, aby sme mohli udržavať komunikáciu s hráčmi a organizovať tréningy na podporu ich fyzickej pohody. Poklona patrí trénerovi Michalovi Labajovi z 8.HT, ktorý našim hráčom poskytol počas zimy rôzne outdoorové možnosti v malých skupinách. Všetko to stihol vo svojom vlastnom čase a som si istý, že hráči aj ich rodičia sú za to vďační. Jeho nasadenie bolo obdivuhodné, a preto mu musím pripísať všetku zásluhu na riadení procesu. Ja som bol odcestovaný a mohol som zvládnuť iba zoom-tréningy.

Všimli sme si, že tímová práca medzi trénermi je veľmi dôležitá, najmä v týchto zložitých časoch. V tejto oblasti sme boli tak úspešní, ako nám to situácia dovolila. Ako bonus musím pochváliť hráčov za to, že sa postarali o svoj vlastný rozvoj. Niektorí hráči cvičia doma alebo s kamarátmi vo svojom vlastnom čase. To je nevyhnutné pre každého, kto chce byť športovcom.

Vždy sme to podporovali a je vidieť, že hráči sú jednotlivo aktívni aj bez prítomnosti trénerov. Tento výsledok je pre každého trénera úžasná vec. Som hrdý na hráčov, ktorí zvládli zložitú situáciu veľmi dobre.

 

Čo robíš ty ako tréner, aby si držal krok s trendmi v tréningu ľadového hokeja?

NK: Momentálne dokončujem magisterský titul v odbore športový tréner vo Fínsku, väčšinou online. Veľa inšpirácie čerpám práve zo svojich štúdií. Skúmame súčasné problémy a snažíme sa vymýšľať riešenia. Dostal som veľa nápadov, ktoré sa neustále snažím aplikovať do svojej vlastnej trénerskej filozofie a metód.

Popri štúdiu sa snažím riadiť sa najnovšími informáciami v športovom výskume, aby som lepšie pochopil, ako sa vyvíja koučing a športovci a aké sú najdôležitejšie témy, ktoré treba brať do úvahy.

V neposlednom rade sa snažím sledovať tento šport na rôznych úrovniach, pýtam sa mentorov na trénerstvo a snažím sa aktívne zapájať do diskusií so svojimi spolupracovníkmi a nadriadenými. Na učenie používam rôzne nástroje a nebojím sa vyskúšať niečo nové aj s rizikom neúspechu. Verím, že úpešné pokusy ako aj neúspechy sú veľmi dôležité, ak sa chcete stať lepším, nech už robíte čokoľvek. Počítam preto s únosným rizikom, keď uplatňujem svoje vedomosti v snahe nájsť najlepšie riešenie pre mňa a pre tých, ktorých trénujem.

Ako sa ti zatiaľ páči na Slovensku a na Liptove? Máš svoje obľúbené miesto?

NK: Veľmi sa mi páči, že som obklopený horami. Je to krásny pohľad, ktorý vidím vždy, keď kráčam von. Mal som možnosť vidieť ich zblízka a tieto momenty boli z mojich najlepších zážitkov v prírode. Mojou obľúbenou vecou však musia byť ľudia. Cítim sa veľmi vítaný ľuďmi, najmä v klube, a dostalo sa mi veľkej pomoci, ktorá mi uľahčila pobyt. Skutočne sa cítim ako doma. Takže by som rád zakončil túto odpoveď poďakovaním vedeniu, trénerom, hráčom a rodičom za to, že ma prijali do vašej krásnej krajiny. Zatiaľ to je fantastický zážitok.

Nemôžem vynechať otázku, či už vieš niečo aj po slovensky? :)

NK: Povedzme, že rozumiem oveľa viac, ako hovorím. Môžem komunikovať, ale musím stále na sebe veľa pracovať. Je to pre mňa ťažký jazyk, ktorý sa musím naučiť. Máme dohodu, že hráči ma naučia po slovensky a ja im pomáham s angličtinou. Zatiaľ to funguje, aspoň pre mňa :)

 

Nico, ďakujem za Tvoj čas a tvoju prácu pre Hokejové talenty. 
 

---

Prvý rozhovor s Nicom ste si mohli prečítať v Úvodníku 2017. Prinášame vám ho opäť, nakoľko doplňuje vyššie spomínané Nicove skúsenosti.

Novou posilou medzi trénermi Hokejových talentov bude v tomto ročníku aj Fín Nico Kivilahti. Aké máte trénerské skúsenosti?

Aktuálne som trénoval 4 sezóny. Trénoval som hráčov vo veku od 6 do 27 rokov mužské tímy a taktiež dva roky U16 dievčenský a chlapčenský tím na kempe hokejového vývoja IIHF. Moje hlavné trénerské skúsenosti pochádzajú z trénovania U18 mužov vo fínskom Vierumäki. K tomu som ešte strávil posledné tri sezóny ako asistent a fitnes tréner Katarského reprezentačného hokejového tímu. Moja hlavná náplň práce bola zamerať sa na koordináciu rozvoja mládeže a pôsobiť ako hlavný tréner tímov U12, U15 a U18. Hlavným predmetom mojej práce bolo pomáhať vyvinúť program pre mládež v súlade s pravidlami IIHF. Program bol úspešný a priniesol mi rozmanité vedomosti o tom, ako juniorský vývoj funguje v jednotlivých vekových skupinách. Táto ponuka je pre mňa veľmi zaujímavá, keďže mám ďalej záujem napredovať v mojom profesionálnom trénerskom rozvoji. Kontaktoval som pána Tima Bäckmana, ktorý bol športový riaditeľ fínskej hokejovej asociácie, ktorý sa ma opýtal, či by som mal záujem trénovať na Slovensku. Neskôr som sa skontaktoval s pánom Martinom Cibákom, s ktorým som sa o možnostiach a podmienkach porozprával. Bol som hneď zaujatý možnosťou pracovať v tak silnom hokejovom prostredí, aké na Slovensku je.

Ako ste sa dostali na Slovensko?

Táto ponuka je pre mňa veľmi zaujímavá, keďže mám ďalej záujem napredovať v mojom profesionálnom trénerskom rozvoji. Kontaktoval som pána Tima Bäckmana, ktorý bol športový riaditeľ fínskej hokejovej asociácie, ktorý sa ma opýtal, či by som mal záujem trénovať na Slovensku. Neskôr som sa skontaktoval s pánom Martinom Cibákom, s ktorým som sa o možnostiach a podmienkach porozprával. Bol som hneď zaujatý možnosťou pracovať v tak silnom hokejovom prostredí, aké na Slovensku je.

Čo si myslíte, že môžete priniesť do Mikuláša?

Predpokladám, že prichádzam do hokejového prostredia, kde budeme spoločne a tímovo dosahovať výsledky a starať sa o našich zverencov najlepšie ako vieme, keďže sú tým najdôležitejším. Veľmi sa teším na mojich budúcich kolegov, od ktorých sa budem môcť aj veľa učiť a vyvíjať sa ako tréner. Určite so mnou príde tvrdá práca a mnoho inovácií. Stále sa snažím vyvíjať nové metódy ako vylepšiť techniku hráčov na ľade a nezabúdať pri tom, že v prvom rade ich to musí baviť. Považujem za potrebné pestovať vo zverencoch vášeň a lásku k hokeju. Po čase sa budeme zameriavať individuálne na každého hráča a nezabúdame, že učíme deti do života veľmi dôležité veci ako je tvrdá práca, slušné správanie, udržanie si pozitívneho prístupu, ktoré si prenesú ďalej aj do budúcnosti. Som zástanca názoru, že tréneri by mali robiť pre deti viac, než ich len trénovať.
 

---

Text: PR Hokejové talenty
Foto: archív Nico Kivilahti